Stop žltým odborom

Premiér Robert Fico 25. 10. 2016 v Rádiu Expres v relácii Braňo Závodský Naživo: „Čiže 6 percent (september 2016) a potom od 1. januára 2018 ďalších 6 percent, uvažuje sa, či to neposunieme zase na september, ako to bolo v tomto prípade.“  To, čo predseda vlády oznámil už 25. 10. 2016, dnes „Ondekove“ odbory pripisujú svojmu vyjednávaniu. Utvorte si obraz sami:

Dňa 18. augusta 2017 Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZ PŠaV) uverejnil na svojich www a FB stránkach príspevok „Očakávania odborárov v novom školskom roku“. Vedenie školských odborov v ňom oznamuje, čo očakávajú od vlády v novom školskom roku. Prvou a „predovšetkým“ očakávanou vecou odborárov je: „…že dôjde k realizácii schváleného nariadenia vlády SR, ktorým sa od 1. septembra 2017 majú valorizovať tarifné platy všetkých pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva a učiteľov vysokých škôl o 6%. …“. Pavel Ondek sa síce paralelne snažil cez médiá nahovoriť, že o veci sa bude ešte len hlasovať, no skôr to vyzerá na signál od vedenia zväzu, aká je ich predstava o hlasovaní.

Veľká časť pedagógov je ponukou premiéra podmienenou sociálnym zmierom do konca volebného obdobia pobúrená. Vedenie OZ PŠaV však na vládny návrh len suchopárne konštatuje: „Zároveň sa domnievame, že tento krok by mal vychádzať zo všeobecného presvedčenia zástupcov vlády o potrebe zlepšenia platového ohodnotenia zamestnancov školstva a nemal by byť sprevádzaný nátlakom a vyhrážkami.“ Zdá sa, že odborári z OZ PŠaV sa rozhodli pripraviť svoju členskú základňu na to, že zložia svoje odborárske zbrane a príjmu túto ponižujúcu ponuku. Ak sú odbory k niečomu súce, tak vyvíjajú sústredený tlak na vládu, aby vyjednali lepšie platové a pracovné podmienky. Ak sa naopak odbory bránia pred „nátlakom a vyhrážkami“ vlády, a aj to iba jednou vetou po tom, čo kapitulovali na svoje požiadavky, tak je na mieste otázka, či sú takéto odbory vôbec potrebné.

Experti z Inštitútu vzdelávacej politiky v dokumente Revízia výdavkov na vzdelávanie konštatujú: „Zvýšenie miezd podľa programového vyhlásenia vlády by malo zvýšiť ich podiel z 63 % na 67 % príjmu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. Priemer OECD je 85 %.“ Čo učiteľov za štyri roky posunie platovo o 4 %, teda cca o jedno percento ročne. Podpisom vládou navrhnutého memoranda OZ PŠaV predá pedagógov za povestných 30 strieborných.

Pozrime sa do stanov OZ PŠaV. Dočítame sa, že základnou úlohou odborovej organizácie je „chrániť a obhajovať oprávnené záujmy svojich členov.“ Minulý rok sme si z úst pána Petráka, predsedu parlamentného výboru pre školstvo vypočuli, že začínajúci učiteľ si nedokáže založiť rodinu. Toto konštatovanie samo o sebe je dostatočným dôkazom toho, že učiteľ na Slovensku nemá garantované ústavné právo na dôstojnú životnú úroveň. Pri zrode OZ PŠaV ako jednej z nástupníckych organizácií po ROH v roku 1990 bolo ohodnotenie učiteľa približne na úrovni lekárov a ostatných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov štátu. Za celé obdobie existencie OZ PŠaV sa pedagógovia v regionálnom školstve dostali v roku 2012 platovo na úroveň 0,43 násobku priemernej mzdy VŠ vzdelaných zamestnancov štátu. Neprofesionalita práce OZ PŠaV a nezáujem vládnej moci priviedol učiteľov na okraj spoločnosti vzdelaných občanov SR, EU i OECD.

OZ PŠaV, chváliac sa svojimi úspechmi v rokovaní s vládou dopustil stav, kedy vlády SR z pedagóga spravili ekonomického „nevoľníka“ finančného sektora, prežívajúceho od úveru k úveru. Od výplaty k výplate. Dodnes je učiteľ ekonomicky diskriminovaný zamestnanec naviazaný na štátny rozpočet, na čo upozorňuje pravidelne pri každej hodnotiacej správe našu vládu EK a OECD.

zdroj obrázku: fb.com/mucitelia

Prečo vyšlo z úst premiéra v období štrajkov učiteľov vyhlásenie, že jediným legitímnym zástupcom školských zamestnancov je OZ PŠaV? Odpoveď je známa každému, kto len trochu pouvažuje nad súvislosťami. „Ondekove“ odbory boli organizáciou, ktorá roku 2012 zastavila masový štrajk učiteľov a spochybnila pokračujúce iniciatívy učiteľov, ktorí neboli zmierení s existujúcim stavom. Tieto odbory sa na sklonku roku 2015 nezapojili ani do jednej akcie poriadanej nezávislými iniciatívami učiteľov. Rovnako macošsky sa „Ondekove“ odbory postavili chrbtom ku svojim štrajkujúcim členom v roku 2016. Nahnevaní a pobúrení pedagógovia, medzi ktorými boli aj členovia odborov, sa dobrovoľne a iniciatívne postavili na obhajobu svojich oprávnených záujmov, ale odborový zväz sa od nich dištancoval a ich oprávnené záujmy nepodporil. Môže si vláda želať ústretovejšie žlté odbory, aké má v tých „Ondekových“? Môže byť niečo absurdnejšie, než keď sa odborárski predáci správajú ako štrajkokazi a sabotéri štrajku? Pozrite si video:

30. augusta 2017 sa budú predstavitelia žltých, provládnych odborov „radiť“, či zas a znova predajú česť slovenských učiteľov za almužnu. Roky to tak robia a presviedčajú svoju členskú základňu o úspechoch, ktoré dosiahli. Mimochodom, oficiálny názov „starých“ odborov je: „Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy„. Na vedcov ale akosi úplne zabudli: „Vedeckí a výskumní pracovníci na univerzitách vyučujú, vedú záverečné práce a robia vedu rovnako ako pedagógovia. Zvyšovanie platov, ktoré ministerstvo chystá pre učiteľov, sa ich však netýka,“ píše sa v tejto správe: https://dennikn.sk/844792/fico-slubil-vyssie-platy-ucitelom-vyskumnikom-na-vysokych-skolach-ich-vsak-neda/

Na tomto mieste sa núka zásadná otázka: Potrebujú zamestnanci v školstve a vede vôbec takéto odbory? Potrebuje školstvo odbory, ktoré za 27 rokov svojej existencie (dátum vzniku 15. 8. 1990) nedokázali pre svojich členov spraviť viac než to, že sú na platovom chvoste a veľkej časti z nich nie je priznaná ani tabuľková minimálna mzda?

zdroj obrázku: fb.com/mucitelia